Koľko mačiek je dosť

05.01.2013 23:47

Čítala som názor, že človek by mal mať toľko detí, koľkým dokáže venovať stálu pozornosť – buď svoju alebo iných ľudí. A to preto, lebo dieťa sa má učiť od dospelých, aby mohlo rásť a dospievať budujúc na skúsenostiach odžitých, nie počutých z rovnako nezrelých úst iných detí. 

Táto myšlienka platí pre všetko. Síce vždy z inej perspektívy, ale platí. Na jednej výstave mačiek v Bratislave sme sa rozprávali s kamarátkou o tom, prečo naše mačky vykazujú problémové chovanie. Konkrétne ocikávanie nábytku, teda sedačky u nás.

Mačičky majú dosť potravy, vody, čisté záchodíky a aj dostatok priestoru (u kamarátky dokonca dom so záhradou) a predsa sa z času na čas stane nehoda. Niekedy dosť intenzívna. A niekedy to nie je z času na čas, ale pravidelne. Až veľmi. Vedeli sme, že nejde o zdravotné problémy, ale nenachádzali sme vysvetlenie. A zrazu sme obe vyhŕkli takmer naraz: „Už vidím len jediný problém. Je ich veľa.“

Tak, a buchli sme klinček po hlavičke. Vždy som sa bránila mať viac mačiek, ale ... Niekoľko rokov som depozitovala a hľadala (či sama alebo s inými ľuďmi) nové šance, nové domovy pre mačiatka aj dospelé mačky. Po skončení tento činnosti som ostala s deviatimi dospelými mačkami. S mojimi pôvodnými a tými, ktoré si domov nenašli, resp. našli si ten môj. Na bytové podmienky je to viac než dosť. Dnes ich je sedem. I keď mám niekedy čudný pocit, že mám akosi „málo“ tých huňatých zlatíčiek. Hlavne, keď sa rozhodnú použiť metódu zmiznutia v uzatvorenom priestore. Aj pred chvíľou som hľadala Maličkú a keď som to vzdala, tak ona zrazu vykráčala nonšalantne z búdky, ktorú som považovala za prázdnu s výrazom: „Mňááúúúú, deje sa niečo?“.

Mne sa napríklad stalo, že som si pred niekoľkými rokmi nevšimla som, že jeden môj kocúr, Kubko, má problém. Zbadala som to, až keď bolo neskoro. Je pravda, že vtedy som mala kopec iných bremien, ktoré ma tlačili k zemi a ktoré spôsobili, že som nevenovala pozornosť zmenenému správaniu tohto môjho maznáčika.

A to je ono. To je kľúč – pozornosť. Človek by mal mať len toľko mačiek, či iných domácich miláčikov, koľkým dokáže preukázať dostatočnú pozornosť. Pozornosť pre pohladenie, pre komunikáciu, pre hru. Nielen pozornosť pri nasypaní granúl do misky, či pozornosť pri náhodnom pomaznaní, prípadne uprednostňovaní jednej pred druhou. Inak zvieratá strádajú.

Keď sa im nedostane toľko pozornosti, koľko potrebujú alebo chcú, vznikajú medzi nimi spory a dochádza k značkovaniu a ocikávaniu. Jedným dôvodom je potvrdzovanie si svojej dominancie. Druhým dôvodom je strach submisívnejších mačiek ísť vykonať potrebu na miesto, k tomu určené. 

 

Kontakt

Helena Jakubčíková dona Sandtnera 13
Pezinok
helacat@gmail.com